Články

Daňová kontrola a najčastejšie nedostatky v transferovom oceňovaní

Účelom daňovej kontroly je preskúmanie postupov daňovníka pri stanovení transferových cien, t.j. či zvolil vhodnú transferovú metódu, či disponuje dostatočnou dokumentáciou k preverovaným transakciám, či vie transparentne podať vysvetlenie k jednotlivým prípadom, či si zvolil správnu základňu pre analýzu porovnateľnosti a teda či vie dostatočne preukázať aplikáciu princípu nezávislosti pri závislých transakciách, ktoré uskutočnil v danom zdaňovacom období.

Vybraná judikatúra v transferovom oceňovaní

Problematika transferového oceňovania je dynamicky sa vyvíjajúcou oblasťou a dalo by sa povedať, že jej právna úprava nie je dostačujúca a jednoznačná, čo sa prejavuje aj v rozdielnych pohľadoch na ňu z hľadiska správcu dane a daňovníka. V praxi to často vyúsťuje do dorubenia dane daňovníkovi a následným súdnym sporom. Pre účely tohto článku sa zameriame na rozdielne pohľady z hľadiska použitej transferovej metódy, právnej záväznosti smernice o transferovom oceňovaní(ďalej len ako „smernica“) a dôkazného bremena.

Kedy je možné započítať pohľadávky

Zánik pohľadávok započítaním predstavuje formu bezhotovostného vyrovnania sa medzi dlžníkom a veriteľom, kedy medzi nimi neodchádza k reálnemu plneniu, čo nepochybne prináša úsporu nákladov, ktoré by títo účastníci museli inak vynaložiť. Dalo by sa povedať, že ide formu náhradného plnenia  záväzku veriteľovi, ktorým sa uspokojuje jeho pohľadávka. Vzhľadom na relatívnu jednoduchosť a efektivitu splnenia záväzkov týmto spôsobom ide v praxi o často využívaný inštitút. Nie vždy sú ale dodržané zákonné podmienky pre jeho použitie.